Čo všetko potrebuje prváčik do školy

Čas rýchlo prešiel a zrazu si uvedomujete, že je najvyšší čas začať myslieť na školské potreby vášho malého prváčika, ktorý sa už teší na prvé hodiny v školskej lavici.

Zoznam školských potrieb, ktoré vaše dieťa bude potrebovať, zvykne škola dávať rodičom už pri zápise do prvého ročníka. Niektoré školy vyzbierajú od rodičov peniaze a hromadne nakúpia pomôcky pre prvákov, ktoré im rozdajú v prvý školský deň.

ŠKOLSKÁ TAŠKA

Školskú tašku väčšinou dostávajú budúci prváci už v predstihu od Ježiška pod stromček, alebo ako dar na ich narodeniny. V dnešnej dobe je široký výber školských tašiek. Do úvahy by ste mali brať veľkosť tašky, nemala by siahať po vrch hlavy vášho dieťaťa, radšej si vyberte širšiu tašku. Školská taška by mala byť anatomicky tvarovaná, ľahká, mala by mať odrazové sklíčka.

PERAČNÍK

Peračník by nemal v školskej taške zaberať veľa miesta. Malo by sa doň zmestiť nielen pero, ceruzky, ale i náhradné perá, strúhadlo, gumu, prípadne viacfarebné ceruzky či pastelky. Žiaci v prvom ročníku pomerne veľa kreslia, je vhodné, aby dieťa malo dostatočný výber farieb pri kreslení. Nepotrebuje však celé farebné spektrum, ide skôr o to, aby malo k dispozícii okrem základnej červenej, modrej a žltej napríklad i oranžovú, fialovú, hnedú, zelenú, ružovú, čiernu a bielu.

PERO

Niektoré školy priamo zabezpečia písacie potreby pre žiakov. V prípade, že sa tak nestane, mala by škola rodičom presne odporučiť, ktorý typ pera je pre dieťa najvhodnejší a ktorý nie je vhodný (napríklad keramické perá, ktoré môže dieťa rozbiť). Vyrábajú sa rôzne druhy plniacich „bombičkových“ pier, so špičkou typickou pre plniace perá alebo so špičkou, ktorá sa používa pri klasických guľôčkových perách. Táto je vhodná pre dieťa, ktoré pri písaní priveľmi tlačí. Rodič by mal počítať s možnosťou, že nové pero bude potrebné kupovať dieťaťu pomerne často. Dieťa môže pero stratiť, zlomiť, ohnúť alebo inak znehodnotiť. Na najvhodnejší typ pera pre dieťa rodič príde vyskúšaním rôznych druhov pier.

ZOŠITY

Zoznam potrebných zošitov vám dá škola, alebo ich sama aj zabezpečí. Vo všeobecnosti deti budú potrebovať najmä zošity s najširšími riadkami (513, 512), prípadne s pomocnými linajkami. Malý slovníček je potrebný na oznamy pre rodičov. Nemožno zabudnúť na obaly na zošity a učebnice (šlabikár, učebnice, pracovné zošity), formáty A5, A4. Aby sa zošity nekrčili je vhodné kúpiť aj obaly na zošity. Tvrdé obaly zaberajú veľa miesta, preto môže siahnuť po doskách s mäkkým obalom.

OBYČAJNÉ CERUZKY

V prvých dňoch školy prváci používajú iba ceruzky. Preto je zaobstarajte aj 2 – 3 ks, najlepšie mäkké. Ak dieťa ešte nevie správne držať ceruzku, skúste kúpiť trojhranné ceruzky, alebo trojhrannú násadku na ceruzky.

FARBIČKY

Dieťa by malo mať aspoň 10 farebných ceruziek, pričom najdôležitejšie budú základné farby (červená, modrá, zelená, žltá, hnedá, čierna).

STRÚHADLO a GUMA

Strúhalo a guma v peračníku nesmú chýbať. Voľte strúhadlo so zásobníkom na odpad a gumu mäkšiu, aby pri gumovaní nerobila diery do zošita.

PRAVÍTKO

Prvý pol rok ho dieťa pravdepodobne nebude potrebovať, stačí mu menší trojuholník.

NOŽNICE

Nožnice prváci využívajú často. Napríklad na výtvarnej výchove, prírodovede, matematike. Mali by byť dostatočne ostré, so zaoblenými špicami. Ak máte doma ľaváka, dostanete v obchodoch nožnice aj pre ľavákov.

VÝTVARNÉ POTREBY

Na výtvarný výchovu sú potrebné: farbičky, vodové alebo temperové farby, voskovky, jeden plochý a jeden guľatý štetec (č.6), nádobu na vodu, handričku na utieranie štetca,

Ochranné oblečenie (starú košeľu alebo tričko po rodičoch, ale dostať kúpiť i gumené zástery).Dôležitou pomôckou je aj lepidlo. Praktické je používanie vysúvateľných lepiacich tyčiniek, ale väčšinou je potrebné kúpiť dieťaťu i klasické disperzné lepidlo. Potrebný je i igelitový obrus, ktorý si dieťa prestrie na stôl počas výtvarnej výchovy. Presný výber potrieb na výtvarnú výchovu by mala poskytnúť škola. Vrecúško na výtvarnú výchovu. Vhodné je vrecúško, ktoré sa dá umývať a neprepúšťa vodu. Často sa stane, že dieťa si farby poriadne nezavrie alebo neočistí poriadne štetce, prípadne si do vrecúška vloží ešte mokré veci.

PREZUVKY A VRECÚŠKO

Praktické sú sandále alebo papuče s pevnou pätou, nie šľapky. Dieťa ich bude nosiť vo vrecúšku. Vrecúško by malo byť priedušné, najlepšie plátenné, aby sa prezuvky vetrali.

HYGIENICKÉ POTREBY

Malý uteráčik, mydlo, toaletný papier, balíček papierových vreckoviek, pohár na pitie. Niektoré školy vyžadujú aj tekuté mydlo do triedy a servítky na obedy.

ÚBOR NA TELESNÚ VÝCHOVU

Tričko, tepláková súprava, môžu byť aj tepláky s mikinou, ponožky, tenisky s bielou podrážkou a niektoré školy vyžadujú aj švihadlo. Na všetky veci bude dieťa potrebovať vrecúško na odloženie. Pokiaľ má škola aj bazén, bude dieťa potrebovať plavky, kúpaciu čiapku, kúpacie okuliare, topánky na plaváreň, veľkú osúšku, dievčatá aj fén na vlasy.

PEŇAŽENKA

Dieťa v nej môže nosiť lístky alebo čip na obedy. Je potrebná aj na peniaze, ktoré bude nosiť do školy na výlety alebo za školské pomôcky. Čas rýchlo prešiel a zrazu si uvedomujete, že je najvyšší čas začať myslieť na školské potreby vášho malého prváčika, ktorý sa už teší na prvé hodiny v školskej lavici.

Zoznam školských potrieb, ktoré vaše dieťa bude potrebovať, zvykne škola dávať rodičom už pri zápise do prvého ročníka. Niektoré školy vyzbierajú od rodičov peniaze a hromadne nakúpia pomôcky pre prvákov, ktoré im rozdajú v prvý školský deň.

ŠKOLSKÁ TAŠKA

Školskú tašku väčšinou dostávajú budúci prváci už v predstihu od Ježiška pod stromček, alebo ako dar na ich narodeniny. V dnešnej dobe je široký výber školských tašiek. Do úvahy by ste mali brať veľkosť tašky, nemala by siahať po vrch hlavy vášho dieťaťa, radšej si vyberte širšiu tašku. Školská taška by mala byť anatomicky tvarovaná, ľahká, mala by mať odrazové sklíčka.

PERAČNÍK

Peračník by nemal v školskej taške zaberať veľa miesta. Malo by sa doň zmestiť nielen pero, ceruzky, ale i náhradné perá, strúhadlo, gumu, prípadne viacfarebné ceruzky či pastelky. Žiaci v prvom ročníku pomerne veľa kreslia, je vhodné, aby dieťa malo dostatočný výber farieb pri kreslení. Nepotrebuje však celé farebné spektrum, ide skôr o to, aby malo k dispozícii okrem základnej červenej, modrej a žltej napríklad i oranžovú, fialovú, hnedú, zelenú, ružovú, čiernu a bielu.

PERO

Niektoré školy priamo zabezpečia písacie potreby pre žiakov. V prípade, že sa tak nestane, mala by škola rodičom presne odporučiť, ktorý typ pera je pre dieťa najvhodnejší a ktorý nie je vhodný (napríklad keramické perá, ktoré môže dieťa rozbiť). Vyrábajú sa rôzne druhy plniacich „bombičkových“ pier, so špičkou typickou pre plniace perá alebo so špičkou, ktorá sa používa pri klasických guľôčkových perách. Táto je vhodná pre dieťa, ktoré pri písaní priveľmi tlačí. Rodič by mal počítať s možnosťou, že nové pero bude potrebné kupovať dieťaťu pomerne často. Dieťa môže pero stratiť, zlomiť, ohnúť alebo inak znehodnotiť. Na najvhodnejší typ pera pre dieťa rodič príde vyskúšaním rôznych druhov pier.

ZOŠITY

Zoznam potrebných zošitov vám dá škola, alebo ich sama aj zabezpečí. Vo všeobecnosti deti budú potrebovať najmä zošity s najširšími riadkami (513, 512), prípadne s pomocnými linajkami. Malý slovníček je potrebný na oznamy pre rodičov. Nemožno zabudnúť na obaly na zošity a učebnice (šlabikár, učebnice, pracovné zošity), formáty A5, A4. Aby sa zošity nekrčili je vhodné kúpiť aj obaly na zošity. Tvrdé obaly zaberajú veľa miesta, preto môže siahnuť po doskách s mäkkým obalom.

OBYČAJNÉ CERUZKY

V prvých dňoch školy prváci používajú iba ceruzky. Preto je zaobstarajte aj 2 – 3 ks, najlepšie mäkké. Ak dieťa ešte nevie správne držať ceruzku, skúste kúpiť trojhranné ceruzky, alebo trojhrannú násadku na ceruzky.

FARBIČKY

Dieťa by malo mať aspoň 10 farebných ceruziek, pričom najdôležitejšie budú základné farby (červená, modrá, zelená, žltá, hnedá, čierna).

STRÚHADLO a GUMA

Strúhalo a guma v peračníku nesmú chýbať. Voľte strúhadlo so zásobníkom na odpad a gumu mäkšiu, aby pri gumovaní nerobila diery do zošita.

PRAVÍTKO

Prvý pol rok ho dieťa pravdepodobne nebude potrebovať, stačí mu menší trojuholník.

NOŽNICE

Nožnice prváci využívajú často. Napríklad na výtvarnej výchove, prírodovede, matematike. Mali by byť dostatočne ostré, so zaoblenými špicami. Ak máte doma ľaváka, dostanete v obchodoch nožnice aj pre ľavákov.

VÝTVARNÉ POTREBY

Na výtvarný výchovu sú potrebné: farbičky, vodové alebo temperové farby, voskovky, jeden plochý a jeden guľatý štetec (č.6), nádobu na vodu, handričku na utieranie štetca,

Ochranné oblečenie (starú košeľu alebo tričko po rodičoch, ale dostať kúpiť i gumené zástery).Dôležitou pomôckou je aj lepidlo. Praktické je používanie vysúvateľných lepiacich tyčiniek, ale väčšinou je potrebné kúpiť dieťaťu i klasické disperzné lepidlo. Potrebný je i igelitový obrus, ktorý si dieťa prestrie na stôl počas výtvarnej výchovy. Presný výber potrieb na výtvarnú výchovu by mala poskytnúť škola. Vrecúško na výtvarnú výchovu. Vhodné je vrecúško, ktoré sa dá umývať a neprepúšťa vodu. Často sa stane, že dieťa si farby poriadne nezavrie alebo neočistí poriadne štetce, prípadne si do vrecúška vloží ešte mokré veci.

PREZUVKY A VRECÚŠKO

Praktické sú sandále alebo papuče s pevnou pätou, nie šľapky. Dieťa ich bude nosiť vo vrecúšku. Vrecúško by malo byť priedušné, najlepšie plátenné, aby sa prezuvky vetrali.

HYGIENICKÉ POTREBY

Malý uteráčik, mydlo, toaletný papier, balíček papierových vreckoviek, pohár na pitie. Niektoré školy vyžadujú aj tekuté mydlo do triedy a servítky na obedy.

ÚBOR NA TELESNÚ VÝCHOVU

Tričko, tepláková súprava, môžu byť aj tepláky s mikinou, ponožky, tenisky s bielou podrážkou a niektoré školy vyžadujú aj švihadlo. Na všetky veci bude dieťa potrebovať vrecúško na odloženie. Pokiaľ má škola aj bazén, bude dieťa potrebovať plavky, kúpaciu čiapku, kúpacie okuliare, topánky na plaváreň, veľkú osúšku, dievčatá aj fén na vlasy.

PEŇAŽENKA

Dieťa v nej môže nosiť lístky alebo čip na obedy. Je potrebná aj na peniaze, ktoré bude nosiť do školy na výlety alebo za školské pomôcky.

Separačná úzkosť u detí

„To dieťa sa drží iba maminej sukni.“

„Je rozmaznaný, stále si s ním a keď odídeš, tak stále plače!“

Určite ste už počuli takéto alebo podobné vety, ktoré sa týkali vášho batolaťa alebo aj staršieho dieťaťa, ktoré sa vás držalo ako kliešť, keď ste potrebovali súrne odísť a oň sa mala starať opatrovateľka alebo babička.

Je to normálne? Urobila som niekde chybu? Príliš sa mu venujem?

V období od 6. do 18. mesiaca života dieťaťa je takáto reakcia normálna, v priebehu niekoľkých týždňov odznie alebo sa výrazne zmierni. Ak sa separačná úzkosť objaví u detí v predškolskom alebo školskom veku hovoríme o separačnéj úzkostnej poruche.

Čo je separačná úzkosť?

Je úplne normálnym zdravým vývojovým štádiom dieťaťa, kedy si vytvorí pevné citové puto k jednej pre neho najhlavnejšej osobe, u ktorej sa cíti v bezpečí. Problém nastáva, keď dotyčná osoba zmizne z jeho blízkosti. V niektorých prípadoch môže byť reálny problém vôbec sa od dieťaťa pohnúť, lebo ich reakcia býva extrémne silná.

Prečo sa úzkosť objavuje?

Dieťa si myslí, že je len mama alebo otec a keď vás nevidí, znamená to pre neho, že ste odišli, že ste ho opustili. Dieťaťu je jedno či ste v kuchyni, v izbe na poschodí alebo mimo domu. Myslí si, že ste zmizli a urobí všetko preto, aby sa tomu vyhlo. Preto dieťa plače, kričí…

Ako dieťaťu pomôcť prekonať obdobie úzkosti?

1. Ak sa musíte od dieťaťa vzdialiť, je dobré aby vedelo, že odchádzate. Ak budete odchádzať z domu vtedy, keď vás nevidí a znova sa objavovať, dieťa bude neisté a stále v strehu. Vždy sa s ním rozlúčte, aj keď bude nasledovať plač. U dieťaťa týmto spôsobom budujete istotu, že aj keď sa lúčite a odídete, predsa sa vrátite späť.

2. Ak sa u dieťaťa objaví strach z cudzích ľudí (dokonca aj z tých, ktoré pozná), akceptujte to a nenúťte ho do kontaktu s nimi. Je to normálne a samo to prejde. Pomôže mu, ak ho budete brať na miesta, kde je veľa ľudí a môže ich pozorovať.

3. Ak je to možné, neumiestňujte dieťa do starostlivosti jaslí alebo opatrovateľky medzi 6. až 18. mesiacom, kedy sa separačná úzkosť zvykne objavovať. Neopúšťajte dieťa keď je hladné a unavené.

4. Ak chcete dieťa nechať na stráženie príbuzným alebo opatrovateľke, malo by ich spoznávať vo vašej prítomnosti. Musíte spolu stráviť nejaký čas a postupne odchádzať, na kratší čas a potom na dlhší do susednej miestnosti a potom aj na hodinku z bytu.

5. Na rozlúčke s dieťaťom si dajte záležať. Vytvorte si akýsi rituál, počas ktorého sa s dieťaťom milo, láskypne, ale dôkladne rozlúčite. Ostaňte pokojní a uitite ho, že sa vrátite. Môžete mu povedať, ako dlho budete preč, ale tak aby tomu rozumelo, napr. po obede, keď sa vyspinkáš…

6. Vždy dodržte svoje sľuby. Snažte sa vrátiť v čase, ktorý ste oznámili. Toto je spôsob, akým si vaše dieťa buduje istotu, že budete späť a všetko bude OK.

Ako na tehotenstvo

Každá žena, ktorá plánuje bábätko, chystá sa na tehotenstvo, alebo má problémy počať a chce s nimi bojovať, si rada prečíta či vypočuje pár tipov na bylinky alebo prírodné „lieky“, ktoré jej pomôžu k dvom vytúženým čiarkam na tehotenskom teste.

Pre ženy:

• meranie bazálnej teploty – teplota ukazuje, v ktorej fáze sa žena nachádza, či prebehla ovulácia alebo či čakáme/nečakáme menštruáciu

• čajík z alchemilky – mal by pomáhať k upraveniu menštruačného cyklu, k menej bolestivej menštruácii, pri snažení sa o bábä sa doporučuje piť iba do ovulácie

• čajík Gynastan – priaznivo pôsobí pri ženských problémoch ako je menštruácia alebo problémy v prechode

• kyselina listová – známa aj ako vitamín B9, prispieva k zdravému vývinu plodu, odporúča sa brať ešte pred otehotnením a do prvých troch mesiacov tehotenstva

• MACA – tabletky, alebo prášok by mal pomôcť k plodnosti, odporúča sa aj mužom na zdravie a počet spermií

• rôzne kvapky – Femi, Gynex, Femigard – väčšinou majú pomôcť k správnemu fungovaniu vaječníkov, bezbolestnej menštruácii

• vitamín D (slnečný vitamín) – podľa nových štúdií je vitamín D veľmi dôležitý pre snažilky, hlavne v zimných obdobiach, kedy je slniečka pomenej

• vitamín C – pomáha na plodný hlien a jeho množstvo

• grepový džús a ľanové semiačka – tiež na plodný hlien

• vitamín B6, B12 – má napomáhať výstelke maternice a teda k dobrému uhniezdeniu vajíčka (pozor, priberá sa z nich!)

• vitamín E, zinok, železo, magnézium – všeobecne prospešné pre obranyschopnosť a pre zdravie

• ananás (hlavne to tvrdé jadro) – papať 5 dní, každý deň kúsok – pomáha uhniezdeniu vajíčka

• čajík na žlté teliesko (treba si ho dať namiešať v lekárni) – zoznam byliniek: alchemilka obyčajná 50g, vitex jahnací vitex agnus castus 50g, rebríček obyčajný 30g, pakost smradľavý 40g, medovka lekárska 30g – pije sa v druhej polovici cyklu, teda po ovulácii do menštruácie

• žihľavový čajík – všeobecne prospešný, hlavne na zdravú krv

• Clostilbegyt – hormón na rast vajíčok, na predpis od lekára!

• Fytosója – prírodná náhrada clostilbegytu, na rast vajíčok

• Duphaston, Utrogestan – tiež na predpis, pomáha žltému teliesku a uhniezdeniu, upravuje cyklus, zabraňuje špineniu v začiatkoch tehotenstva, ale ak sa začne užívať ešte pred ovuláciou, môže jej zabrániť a ovulácia nenastane!!!

• Sarapis, resp. materská kašička – pomáha na plodnosť

• lyžička medu + 1 orech – odporúčajú bylinkárky – med je od staroveku odporúčaný na zdravie ženy a otehotnenie

• plnotučné mliečne výrobky – je vedecky dokázané, že ženy, ktoré konzumujú plnotučné výrobky, majú menšie problémy s plodnosťou

• mrkva, mandle, paradajky, pšeničné zrná, repkový olej – 3-omega mastné kyseliny, dôležité na zdravé vajíčka, rovnováha medzi estrogénom a progesterónom

• pohyb – tancujte, behajte, cvičte, skáčte – robte to, čo vás baví, pri aktivite sa vyplavujú endorfíny – hormóny šťastia a tie sú pre psychickú pohodu dôležité!!! 🙂

Pre mužov:

– aby som nezabudla na chlapov, väčšina lekárov odporúča:

• čajík z kotvičníka, čajík z pakosta smradľavého alebo čajík zo žihlavy

• vitamín A, C, E

• selén (veľa je ho v cesnaku), zinok, MACA, orechy, paradajky, špenát

Tak dievčatá, dúfam, že vám to pomôže a šup do plodenia a hlavne nezabúdajte – POZITÍVNA NÁLADA a príroda dokážu zázraky!

Čakám dvojičky. V čom je to iné?

Ak ste jednou z mamičiek, ktoré nosia pod srdcom nie jedno, ale dve bábätká, určite vás zaujíma, v čom je takéto tehotenstvo iné.

Pôrod dvojičiek pripadá na jednu ženu z osemdesiatich. Nie je to žiadny výnimočný jav, ale aj tak je to dôvod, aby sme takéto tehotenstvo označili za rizikové. Lekárska starostlivosť je dnes na vysokej úrovni, a aj vďaka tomu môžeme povedať, že väčšina viacplodových tehotenstiev prebieha bez akýchkoľvek komplikácií. Viacplodové tehotnstvo sa dá zistiť veľmi skoro. Už prvé krvné testy naznačia, že v brušku sa vyvíja viac ako jeden plod. Aj ultrazvuk približne v 8. týždni tehotenstva ukáže, že v maternici sa nachadzajú dve bábätká. Dvojičky sa vyskytujú aj v rodinách, ktoré nemajú na ne genetickú predispozíciu a sú počaté prirodzenou formou.
Viacplodové tehotenstvo môže mať veľa príčin, ako je vplyv dedičnosti, vek, výživa, dokonca aj slnečný svit.

Pôsobením slnečného svetla na hormonálne žľazy v mozgu môže dôjsť k viacpočetnéj ovulácii. Väčší počet dvojičiek sa zaznamenáva v období od januára do apríla. K počatiu v týchto prípadoch došlo počas mesiacov s najdlhším slnečným svitom.

Na zvyšovaní počtu viacpočetných tehotenstiev má vplyv aj stále častejšie používanie prostriedkov na liečbu neplodnosti.

Rozlišujeme dva druhy dvojičiek:

  • jednovaječné dvojičky – vznikajú z jedného vajíčka, ktoré sa rozdelí na dve časti. Sú vždy rovnakého pohlavia a ich vzhľad je úplne identický.
  • dvojvaječné dvojičky – vznikajú z dvoch rôznych vajíčok. Môžu byť aj rôzneho pohlavia a sú si viac-menej podobní.

Aj keď máte pocit, že je všetko v absolútnom poriadku, vaše tehotenstvo sa zaraďuje medzi rizikové. Akosi automaticky je viac sledované lekármi. Ich skúsenosti poukazujú na to, že výskyt komplikácií vo viacpočetnom tehotenstve je vyšší ako pri klasickom jednopočetnom tehotenstve. Pre ženu a jej systém placenty a maternice, na ktorom sú bábätká závislé, to znamená zvýšené nároky. Všetko sa totiž deje dvojmo.

Každé tehotenstvo je organizmom ženy znašané odlišne. Nedá sa jednoznačne povedať, aké to bude pri tehotenstve s dvojičkami. Niektoré ženy dokonca znášali viacplodové tehotenstvo lepšie a mali menej problémov a komplikácií ako ženy, ktoré čakali len jedno bábätko. Celková gynekologická prax ukazuje, že riziko možných komplikácií je pri dvojičkách vyššie.

Riziká pre dieťa: predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť, oneskorenie rastu jedného z plodov, hypoxia plodu

Riziká pre matku: vysoký krvný tlak, cukrovka, krvácanie, opuchy, bolesti v krížoch, príliš vysoký prírastok na váhe, častejší výskyt pôrodu cisárskym rez

Stáva sa, že bábätká rastú odlišne, preto sú častejšie ich rastové parametre kontrolované ultrazvukom. Aj keď na začiatku tehotenstva boli bábätká rovnako veľké, neskôr mohlo jedno z nich začať rýchlejšie rásť a vo vývoji predbehnuť svojho súrodenca. Aj keď je takmer isté, že pri pôrode bude mať jedno z dvojičiek o niekoľko gramov viac ako druhé. Pokiaľ je rozdiel medzi nimi veľký, môže to byť problém hlavne zo zdravotného hľadiska a životaschopnosti menšieho bábätka.

Dokonca sa stáva, že jeden z plodov v začiatočnej fáze zanikne, prestane sa vyvíjať alebo odumrie. Hovoríme o syndróme strateného dvojčaťa. V takom prípade sa plod väčšinou vstrebá a druhý sa ďalej vyvíja. Keď sa to stane v prvých mesiacoch, nie je dôvod na obavy, príroda dá šancu na život životaschopnejšiemu a zdravému plodu. Okolo 18 % všetkých viacpočetných tehotenstiev končí ako jednoplodové tehotenstvo práve kvôli syndrómu strateného dvojčaťa. Ak odumrie plod v neskoršom štádiu tehotenstva, to už môže predstavovať veľký problém.

Iné rozdiely

  • už od začiatku tehotenstva máte zvýšnú potrebu spánku
  • lekár vám môže už od piateho mesiaca (dokonca aj skôr) odporučiť nemocenskú dovolenku alebo dokonca ukončenie pracovnej činnosti. Musíte obmedziť cestovanie a činnosti, ktoré vám spôsobujú únavu.
  • vo vašom prípade bude aj materská dovolenka dlhšia: 12 týždňov pred pôrodom a 22 týždňov po ňom.
  • mali by ste dbať na pestrú a vyváženú stravu, ktorá pokryje potreby dvoch detí a súčasne vám nespôsobí príliš vysoký váhový prírastok. Budúca mamička smie každý deň prijímať približne o 300 kalórií viac.
  • takmer vždy sa predpisujú potravinové doplnky obsahujúce železo, foláty, vápnik…
  • kurzy prípravy na pôrod môžete začať navštevovať už od 5. mesiaca

Pôrod dvojičiek sa môže viesť aj prirodzenou cestou, ale iba v prípade správneho otočenia oboch bábätiek. Väčšiu pravdepodobnosť má tak pôrod cisárskym rezom. Spravidla býva takéto tehotenstvo ukončene skôr ako pri jednoplodové tehotenstvo, okolo 37-38 týždňa tehotenstva, keď sa bábätká považujú už za donosené.

Ako splodiť chlapčeka, či dievčatko podľa ľudových povier

Všetci ste už určite počuli aspoň jednu ľudovú múdrosť čo robiť, aby sa vám narodilo dievčatko, alebo chlapček. Všetci vieme, že sú to iba mýty, ktoré sa nezakladajú na pravde, ale čo ak náhodou niečo z toho funguje? Určite sa nájdu páry, ktoré by dali za syna, alebo dcérku čokoľvek a vyskúšajú jeden či dva takéto „návody“.

Výber stravy pred počatím

ak chcete chlapca:

  • jedzte viac mäsa – čím červenšie, tým lepšie
  • konzumujte slané desiaty
  • budúci ockovia, dopĺňajte si zásoby limonád, hlavne koly

ak chcete dievčatko:

  • obaja jedzte veľa rýb a zeleniny
  • konzumeujte viac sladkostí alebo čokoládu

Ako sa milovať, ak chcete ovplyvniť pohlavie dieťaťa

ak chcete chlapca:

  • po sexe si na chvíľku ľahnite („chlapčenská“ spermia by mala predbehnúť „dievčenskú“)
  • milujte sa v stoji
  • vyskúšajte polohu zozadu
  • ak muž dosiahne vyvrcholenie ako prvý, údajne je to zárukou, že sa vám narodí chlapec
  • ak partner navrhne milovanie, budete mať chlapca
  • dievčatá majú spať naľavo od partnera

ak chcete dievčatko:

  • vyskúšajte misionársku polohu
  • pri milovaní má byť žena na vrchu
  • ak žena dosiahne vrchol skôr, narodí sa dievčatko
  • ak žena navrhne milovanie, budete mať dievčatko

Čo hovoria horoskopy

ak chcete chlapca:

  • milujte sa pri raste mesiaca
  • milujte sa v noci
  • viac chlapcov sa počne v nepárne dni mesiaca
  • riaďte sa kompasom – ak má žena pri milovaní hlavu otočenú na sever, tak to bude chlapec

ak chcete dievčatko:

  • milujte sa za splnu mesiaca
  • milujte sa poobede
  • milujte sa v párne dni mesiaca

Iné povery

  • ak ste pri počatí uvoľnená, znamená to, že budete mať dievčatko
  • ak sa obávate, narodí sa syn
  • ak sú mužské semenníky pred sexom chladné, budete mať dcérku
  • ak chcete synčeka, musite mužské semenníky zahriať
  • ak chcete chlapca, noste obtiahnuté slipy
  • ak chcete dievčatko, noste voľné trenírky
  • ak má vaše posledné dieťa vlasy v štýle „kačací chvost“, nasledujúce dieťa bude dievča
  • ak má vaše posledné dieťa rovné vlasy, ďalšie bude chlapec

Mýty a tvrdenia

Skoro každá matka povie, že počas svojho tehotenstva počula už viacero mýtov a tvrdení, podľa ktorých sa dá zistiť, či čaká dievčatko alebo chlapčeka. Jedným z nich je tvar brucha. Je pravda, že v priemere vážia chlapci pri narodení viac ako dievčatá, a tak by mohlo byť brucho pri chlapcoch trochu väčšie. Ale tento malý rozdiel v hmotnosti tvar brucha nemení. Tvar brucha záleží od toho, či je chrbát plodu rovnobežne s matkiným, vtedy vyzerá brucho plochejšie, ale ak je chrbát plodu pozdĺž brucha matky, vytŕča dopredu. Keďže poloha plodu nesúvisí s pohlavím, je to mýtus, že podľa tvaru brucha rozoznáme pohlavie.

Ďalším z mýtov na rozoznamie pohlavia ešte nenarodeného bábätka je visiaci snubný prsteň na povrázku nad bruchom. Keďže plod nemôže mať žiadny vplyv na to, ako sa pohybuje niečo vonku, aj toto je len mýtus. Rovnako neexistujú dôkazy, že chute nastávajúcej matky závisia od pohlavia plodu.

Čo s tvrdením, že ranná nevoľnosť je horšia vtedy, ak žena čaká dievčatko? Teória je, že ak čakáte dievčatko, dostanete dvojitú dávku ženských hormónov, a to spôsobuje nevoľnosť. Opäť je to mýtus. Väčšina ranných nevoľností je počas prvých 12 týždňov, kedy vyvíjajúce sa embryo je veľmi malé a hladina hormónov určujúcich pohlavie je nízka.

Vyskúšajte

Americký lekár Dr. Shettles sa pred päťdesiatimi rokmi vyjadril, že pohlavie dieťatka závisí od toho, či sa ženské vajíčko oplodní spermiou s chromozómom X („ženská“), alebo Y („mužskou“). Z týchto dvoch typov spermií, ktoré sa tvoria v mužských semenníkoch, sú spermie X väčšie a pomalšie, ale zato životaschopnejšie a spermie Y zas o niečo drobnejšie, ale zato rýchlejšie, no žijú kratšie.

Ak si teda želáte splodiť chlapčeka, mali by ste mať pohlavný styk vtedy, keď „mužská“ spermia Y nemá pred sebou dlhé čakanie na vajíčko vo vnútri vášho tela, pretože v tele ženy dokáže prežiť maximálne 2 dni. Pohlavný styk je teda potrebný v čase ovulácie a tesne po nej. Predtým by ste mali na niekoľko dní obmedziť svoje vášne, aby stihlo dozrieť dostatočné množstvo spermií Y. Pri „výrobe“ chlapčeka by ste mali zvoliť polohu, pri ktorej sa spermie dostanú čo najbližšie ku krčku maternice – teda odzadu.

Pre splodenie dievčatka sú dôležité opačné pravidlá: aby stihlo dozrieť menej spermií Y, je potrebné mať pohlavný styk čo najčastejšie od skončenia menštruácie až do kritických dní (2- 3 dni pred ovuláciou). „Rýchle“ mužské spermie sú odsúdené na zánik, ale pomalšie spermie X majú väčšiu šancu na prežitie. V tele ženy dokážu prežiť až 4 dni.

Ani jeden „recept“ nezaručuje stopercentne, že pohlavie dieťatka bude také ako si prajete. Najspoľahlivejšie sú lekárske metódy vo vyššom štádiu tehotenstva, ale ani tie nemusia byť vždy presné.

No a v konečnom dôsledku na pohlaví nášho budúceho potomka až tak veľmi nezáleží, najdôležitejšie je, aby sa dieťatko narodilo zdravé a aby obdobie tehotenstva v zdraví prežila i budúca mamička.

Čínsky kalendár počatia údajne vytvoril a zverejnil jeden čínsky vedec 13. storočí.

V tabuľke jednoducho spojíte stĺpec veku matky (k dátumu počatia) a riadok mesiaca počatia.

Kalendár má byť na 99 percent spoľahlivý.

Mamičky skúste si vypočítať, či vám to tiež vyšlo.

Lezenie, sedenie a chôdza. Kedy a ako sa začína dieťa pohybovať

Kedy by malo dieťa začať sedieť a kedy chodiť? Čo je ešte normálne a kedy musíte zbystriť?

V prípade motorického vývoja dieťaťa je dôležité uvedomiť si, že každé dieťa je iné a rôzne úrovne pohybového vývoja dosahuje v rôznom veku. Na druhej strane je dôležité vedieť, že deti zvyčajne prechádzajú vývojovými míľnikmi v určitom poradí. Takže napríklad by sa dieťa najprv malo naučiť dobre sedieť, ako sa začne učiť chodiť, ale vek, v ktorom začínajú deti sedieť, sa môže medzi jednotlivými deťmi líšiť.

Nasledujúce informácie zohľadňujú priemerný vek, v ktorom deti tú ktorú činnosť začínajú robiť. Ak dieťa jednotlivými vývojovými stupňami motoriky neprejde, nemusí to nutne znamenať, že je s ním niečo v neporiadku, mali by ste mu však venovať pozornosť a prípadne sa poradiť s detským lekárom.

Prevaľovanie sa

Prevaľovanie sa z chrbta na bruško, z bruška na chrbát a nakoniec aj váľanie sudov patrí k najrannejším detským pohybom. Dieťa je ich schopné až v okamihu, keď dokáže kontrolovať svoje ruky, nohy a telo. Pred týmto štádiom leží dieťa iba na chrbte a robí nekontrolovateľné pohyby. Potom začne zapájať ruky a v pozíciu na brušku je schopné pootočiť sa kúsok okolo svojej osi, až po ďalšom posilňovaní, má dosť sily na to, aby sa otočilo zo strany na stranu. Z chrbta na bruško je schopné sa prevaliť zvyčajne medzi 5. a 7. mesiacom. Ak sa mu to podarí pred 4. mesiacom, ide zvyčajne len o náhodu a nie o cielené prevalenie.

Plazenie sa

Novonarodené dieťa leží na brušku s hlavou položenou do strany a nohami mierne pokrčenými pod bruchom. Nožičky staršieho dieťaťa sú viac natiahnuté. Ak je dieťa hore, mali by ste ho nechávať na brušku čo najčastejšie, pretože si tak posilňuje svaly a získava kontrolu nad svojím telom. Vzhľadom k syndrómu náhleho úmrtia ho však nechávajte spať výhradne na chrbte. Okolo 12. týždňa začína dieťa dvíhať bradu a ramená nad podložku. Medzi 5. a 6. mesiacom je schopné zdvihnúť a udržať hlavu vztýčenú a preniesť váhu na predlaktí. Medzi 6. a 7. mesiacom sa deti zvyčajne začínajú pohybovať s pomocou rúk. Okolo 9. a 10. mesiaca sa potom začínajú plaziť dopredu.

Všetky deti však nutne nemusia začať liezť. Niektoré z nich zistia, že sa na vytúžené miesto dostanú rýchlejšie váľaním sudov a tento spôsob pohybu pred lezením preferujú. Niektoré sa pre zmenu pohybujú tak, že ležia na chrbte a prisúvaju nohy k zadočku. Žiadny z týchto alternatívnych spôsobov pohybu neznamená, že by nebolo s dieťaťom niečo v poriadku.

Sedenie

Ak sa pokúsite posadiť novonarodené dieťa, nie je schopné udržať hlavu vzpriamene a sede je jeho chrbát zaguľatený. V dvanástich týždňoch mu stále hlava veľmi skoro „spadne“ do strany, v dvadsiatich týždňoch by ju už malo byť schopné po určitú dobu udržať vzpriamene. V pol roku veku je väčšina deti schopná sedieť rovno, ak sa môžu oprieť o vankúše a ešte o mesiac neskôr sa už opierajú o vlastné ruky. Medzi 9. a 10. mesiacom už dieťa sedí samostatne a je schopné naťahovať sa posediačky za hračkami. Medzi 10. a 12. mesiacom by malo byť schopné zo sedu začať liezť a potom si zase sadnúť.

Státie a chodenie

Ak novorodenca podržíte vo vzpriamenej polohe na tvrdej podložke, bude nohami robiť rovnaké pohyby, akoby chcelo začať chodiť. Ide o obyčajný reflex, ktorý vymizne do 8. týždňa. Ak rovnaký pokus urobíte s polročným dieťaťom, už bude schopné na nohy preniesť svoju váhu. Medzi 9. a 14. mesiacom je schopné obchádzať nábytok, ak sa môže pevne držať. Kým niektoré deti začnú chodiť práve takto, iné pred sebou tlačia predmety (napríklad stoličku, alebo kočík) a učia sa chodiť s ich pomocou. Väčšina detí začína chodiť okolo 13. mesiaca, ale rozptyl v chodení je široký a pediatri väčšinou udávajú rozmedzie medzi 9. a 15. mesiacom. Niektoré deti pritom nechodia ešte ani v 18. mesiaci a predsa je ich vývoj úplne normálny.

Pupočníková krv

Čakáte bábätko, vstrebávate všetky informácie, ktoré by vám mohli pomôcť v starostlivosti o neho? Aj vám preto patrí informácia o poistke na celý život – uskladnenie pupočníkovej krvi.

Čo znamená pojem pupočníková krv?

Pupočníková krv je časť krvi novorodenca, ktorá zostáva v placente a v pupočníku po jeho prestrihnutí. Obsahuje vzácne kmeňové bunky, ktoré sa v podobnom zložení v krvi už nikdy počas života nevyskytnú. Najdôležitejšie z kmeňových buniek sú krvotvorné kmeňové bunky, ktoré sa využívajú pri liečbe mnohých závažných ochorení, ako sú napr. leukémie, nádorové ochorenia, získané alebo dedičné poruchy krvotvorby, imunity a metabolizmu.

Odber sa vykonáva ešte na pôrodnej sále, v čase tretej doby pôrodnej, po prestrihnutí pupočnej šnúry a porodení placenty. Hoci sa v placente nachádza takmer 97% objemu pupočníkovej krvi, krv sa odoberá z dobre viditeľných žíl odstrihnutej pupočníkovej šnúry, takže to nepocíti ani mamička, ani dieťatko a pri odbere im nehrozí žiadne riziko. Moderné technológie umožňujú dlhodobé uskladnenie pupočníkovej krvi a jej spracovaním a skladovaním sa zaoberajú banky pupočníkovej krvi.

Perspektívy využitia pupočníkovej krvi

Uskladnenie pupočníkovej krvi pre potenciálne použitie vlastným dieťaťom pre autotransplantáciu krvotvorných buniek v prípade, že ju bude niekedy v budúcnosti potrebovať.

Odber pupočníkovej krvi pre priame alebo indikované darcovstvo. To znamená v prípade, že má dieťa chorého súrodenca, ktorý trpí na ochorenie liečiteľné transplantáciou krvotvorných buniek, je možné mu ich poskytnúť. V prípade súrodencov je až 25% šanca, že budú kompatibilní a liečba súrodenca úspešná.

Bezplatné darovanie do verejnej banky s tým, že darovaná pupočníková krv je prostredníctvom medzinárodnej databázy ponúknutá akémukoľvek pacientovi na svete.

Čo ste možno o pupočníkovej krvi nevedeli…

Použitie pupočníkovej krvi je možné nielen v detskom veku, ale aj v dospelosti. Dokonca s vekom jej možné využitie narastá.

Transplantácia krvotvorných buniek sa využíva pri liečbe viac ako 70 ochorení. Bunku pupočníkovej krvi sú ešte nezaťažené ochorením a liečbou. Pri uskladnení v tekutom dusíku sa nemenia a nepoškodzujú, teda ani nestarnú.

Uskladnená pupočníková krv je vo vlastníctve rodičov, dieťa má na ňu výhradné právo a je pripravená takmer okamžite na použitie.

V Japonsku a USA sa u detí využíva pupočníková krv častejšie ako transplantácia kostnej drene. Existujú experimentálne štúdie, pri ktorých jej využitie v medicíne výrazne rozširuje možnosti využitia pri liečbe cukrovky I. typu alebo napr. pri traumatických poruchách mozgu dieťatka pri narodení.

Na Slovensku sa v mnohých rodinách názory na pupočníkovú krv rôznia. Niektorí jej využitie podporujú, iní sú proti. Je na každom z nás, aby sme sa rozhodli, či túto možnosť využijeme alebo nie.

V rodine často zaváži aj finančná situácia, preto prikladáme aj aktuálne ceny:

Štandardný odber – 690 EUR

Skladovanie – 58 EUR/ročne

(uvedené ceny sú aktuálne pre štandardné odobratie pupočníkovej krvi z ciev pupočníka, a zahŕňajú odber z pupočnej šnúry, štandardnú kvalitu transplantátu a zamrazenie a uskladnenie v jednom vaku)

Meranie bazálnej teploty

Meranie bazálnej teploty je vlastne sledovanie rytmu svojho tela. Je to spôsob, ako zistiť, čo sa vo vás odohráva, ako poznať svoj menštruačný cyklus, či a kedy máte ovuláciu, kedy môžete očakávať menštruáciu, či ste/nie ste tehotná. Pomôže vám lepšie spoznať, ako sa vaše telo správa a po čase odhaliť zmeny.

Ako na to?

V prvom rade asi to najdôležitejšie – bazálna teplota by sa mala merať vždy za rovnakých podmienok. Pochopiteľne, asi nie je v ľudských silách to všetko splniť, i tak sa o to aspoň pokúste:

1. Rovnaký čas – merajte stále tú istú hodinu – i keď napríklad vstávate o šiestej ráno a cez víkend si trošku pospíte, nastavte si budík na šiestu, zmerajte a zapíšte si hodnotu a pokojne spite ďalej.

2. Merajte vždy hneď po prebudení – bazálna teplota je veľmi citlivá vec a dokáže sa zmeniť i tým, že si pred meraním odbehnete na záchod.

3. Nevstávať z postele  – to znamená ani nehľadať teplomer, majte ho stále nachystaný pri posteli.

4. Merať stále rovnakým teplomerom – je jedno, aký teplomer budete používať, hlavne používajte stále ten istý, kúpte si preto jeden, ktorý budete používať výhradne iba na meranie bazálnej teploty a nebude ho používať nik iný

5. Merať za rovnakých podmienok – toto sa asi dodržiava najhoršie – po rovnakom počte hodín spánku, za rovnakých podmienok teploty v spálni, rovnako oblečená (nahá/v pyžamku)

Čím merať?

Prakticky akýmkoľvek teplomerom na meranie telesnej teploty.

1. Ortuťový teplomer – tento teplomer je veľmi presný, jeho nevýhodou je, že meria veľmi dlho (minimálne 5 minút) a môžu sa ľahko rozbiť.

2. Digitálny teplomer – zoženiete ho v každej lekárni, je finančne a časovo nenárodný, meria veľmi rýchlo, jeho nevýhodou je však to, že nebýva taký presný ako ortuťový, zato je však pohodlný. Malá rada – najlepšie je kúpiť si teplomer, ktorý ukazuje dve desatinné miesta.

Kde merať?

V prvom rade – stále na rovnakom mieste!

1. V ústach  – toto meranie je jednoduché a rýchle, vyhovuje každému a merať sa dá i počas menštruácie, jeho hlavnou nevýhodou je ale, že teplota v ústach pomerne dosť kolíše, ovplyvňuje ju teplota v miestnosti, či spíte s ústami otvorenými alebo zatvorenými. Takže krivky môžu byť viac rozkolísané.

2. V pošve – toto meranie je presnejšie, ale nie každému je príjemné. Tiež sa väčšinou nemeria počas menštruácie (ale pokiaľ vám nevadí umývať teplomer od krvi – prečo nie?), čo ale nie je problém – väčšina dôležitých vecí sa odohráva mimo menštruácie. Teplota v pošve pritom býva o pár desatiniek vyššia ako v ústach – na tom však nie je nič zlé.

Kam hodnoty zapisovať?

Grafy si môžete robiť ručne, napríklad na začiatku merania môžete používať obyčajný štvorčekový papier – na vodorovnej osi – čo štvorček, to deň, na tej zvislej – čo štvorček, to desatina stupňa. Tiež existujú šikovné programy, ktoré krivky vytvárajú za vás – napríklad Fertilityfriend alebo Wunschkinder.

No a ako teda vlastne merať?

Najlepšie je kúpiť si svoj vlastný teplomer, ktorý vám ostatní členovia nebudú brať vždy, keď si budú chcieť zmerať teplotu – po prvé je to hygienickejšie, po druhé budete mať istotu, že váš teplomer bude stále na tom rovnakom mieste. Teplomer si nachystajte na také miesto, kde ho budete mať stále po ruke hneď po prebudení, aby ste nemuseli vstávať z postele. A potom už si nájdete vlastný rytmus.

ZHRNUTIE

  • merať každý deň pri rovnakých podmienok, zapisovať si nameranú hodnotu
  • prvý deň cyklu = prvý deň menštruácie
  • v prvej časti cyklu sú teploty nízke
  • deň, kedy sa teplota zvýši, je deň PO ovulácii, zvyčajne sú PLODNÉ DNI 3 dni pred a 1 deň po ovulácii, tretí deň zvýšených teplôt býva už uvádzaný ako neplodný
  • potom sa teploty držia 10-15 dní zvýšené, keď teplota klesne, príde menštruácia

Ovčie kiahne

Ovčie kiahne predstavujú vysoko nákazlivou akútnu chorobu, ktorá je spôsobená vírusom. Jedná sa o DNA vírus, ktorý je príbuzný vírusom, ktoré môžu za ochorenie infekčnou mononukleózou alebo opary.

Najčastejšími obeťami tohto vírusu sú deti od troch do desiatich rokov. U týchto pacientov je priebeh choroby spravidla bezproblémový, avšak u detí v pubertálnom období alebo u dospelých už môžu nastať vážnejšie komplikácie. Vírus ovčích kiahní sa šíri vzduchom (kvapôčková infekcia) alebo priamym kontaktom s nakazeným.

Rizikové faktory ovčích kiahní

Asi najvýznamnejším faktorom je priamy kontakt s osobou, ktorá má ovčie kiahne, alebo s jej oblečením alebo predmety, ktoré svojim dotykom kontaminoval. Najčastejšie ochorejú deti v škôlke alebo v škole, hlavne koncom zimy alebo v jarných mesiacoch, ale ani leto nie je výnimkou.

Nebezpečenstvo tiež predstavuje vyšší vek pacienta. S rastúcim vekom úmerne rastie aj riziko prípadných komplikácií, ktoré toto ochorenie sprevádzajú (meningoencefalitída, pneumónia atď). Najhladší priebeh tejto choroby sa vyskytuje u detí vo veku od troch do desiatich rokov, naopak komplikovaný priebeh je zaznamenávaný u adolescentov, tehotných žien, novorodencov a ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Prevencia ovčích kiahní

Ovčie kiahne sú prenášané priamym kontaktom s infikovanou osobou, vzduchom alebo predmety, ktoré sú kontaminované výlučkami kožných pľuzgierikov. Je potrebné, aby sa pred nákazou, teda izoláciou od nakazených osôb, chránili najmä novorodenci a ľudia, ktorí majú oslabenú imunitu, pretože u nich je priebeh ovčích kiahní veľmi komplikovaný a jej následky môžu byť fatálne.

Účinnou prevenciou pred nákazou ovčími kiahňami je očkovanie. Toto preventívne opatrenie nám dáva 88 percentuálnu istotu, že sa nenakazíte týmto ochorením a takmer stopercentnú ochranu proti akýmkoľvek komplikáciám. Ide o očkovanie nepovinné, ktoré nie je plne hradené zdravotnou poisťovňou. Je zvlášť vhodné u detí so zníženou obranyschopnosťou alebo u niektorých chronicky chorých. Deti, ktoré ovčie kiahne prekonali, už neočkujú, lebo majú vo väčšine prípadov vytvorené dostatočné hladiny protilátok. Očkovať možno deti od roku veku. Niektoré krajiny začali očkovať plošne všetky deti. Očkovanie proti ovčím kiahňam možno podať v kombinovanej očkovacej látke spolu s vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Očkovanie sa vykonáva dvomi dávkami v intervale 1 – 3 mesiace vo veku 1 rok až 12 rokov. Deťom starším ako 12 rokov a dospelým sa obvykle podávajú dve dávky v intervale 1 – 2 mesiacov.

Nebezpečná je nákaza tehotnej 5 dní pred pôrodom a do 2 dni po pôrode. Narodené dieťa môže mať závažné prejavy choroby. Existuje však účinná liečba pomocou virostatických liekov.

Príznaky a prejavy ovčích kiahní

Približne po 2-3 týždňoch od nákazy sa dieťaťu po tele začnú vyhadzovať drobné červené pľuzgiere naplnené tekutinou. Typické sú na krku, za ušami, na tvári, vo vlasoch a postupne sa rozšíria aj inde po tele. Teplota býva zvýšená, začiatok ochorenia sprevádza nechutenstvo. Podobné pľuzgieriky možno nájsť aj v ústnej dutine. Výsyp trvá asi týždeň. Pľuzgierky sa po tele vysievajú po vlnách, takže zároveň nájdeme čerstvé, naplnené belavou tekutinou, ale aj prasknuté, hojace sa chrastičkou. Okolo 10. dňa väčšinou prasknú posledné pľuzgierky a dieťa prestáva byť nákazlivé pre ostatné. Zároveň získa celoživotnú ochranu pred touto nákazou. Vírus však zostáva v jeho tele a za určitých okolností môže, hlavne v starobe, spôsobiť bolestivý „pásový opar“.

Liečba ovčích kiahní

Pretože sú ovčie kiahne vírusového pôvodu, nemožno na ich liečbe použiť antibiotiká.

Pacientovi je doporučované pľuzgieriky natierať tekutým púdrom alebo antiseptickou masťou, ktoré urýchľujú vysychanie vyrážky, zmierňujú svrbenie a bráni ďalšej infekcii. Ak má dieťa zvýšenú teplotu alebo horúčku, podávame zodpovedajúcu dávku paracetamolu. V závislosti od závažnosti ochorenia by dieťa malo byť skôr v pokoji na lôžku. Počas výsevu pľuzgierikov dieťa nekúpeme.

Atopický ekzém

Atopický ekzém je chronické zápalové ochorenie kože, ktoré sa u detí neraz prejaví už v prvom mesiaci života. Najčastejšie na lícach, kde sa objavia začervenané vyrážky, šupiny, pľuzgieriky, prasklinky. Ložisko sa môže vyskytovať aj v kožných záhyboch – na predlaktiach, v lakťových a zákolenných jamkách či v plienkovej oblasti.

Atopický ekzém je prezvesťou, že dieťa bude mať v neskoršom veku alergiu, napríklad alergickú nádchu, potravinovú alergiu alebo astmu, hoci neplatí to vždy.

Príčiny vzniku a vývoja atopického ekzému

1. Genetická predispozícia.

2. Porucha barierovej funkcie kože – za normálnych okoloností je na úrovni kože bariéra z        buniek, ktorá má za úlohu nič len tak nepustiť cez pokožku do organizmu. Keď je porušená stráca sa z kože voda (pokoška sa vysušuje), čo je základný príznam atopického ekzému. Cez poškodenú kožu ľahšie prenikajú alergény, dráždivé látky, baktérie a vírusy.

3. Porucha imunitného systému.

Opatrenia pri atopickom ekzéme

  • kúpeľ má byť vlažný, nie príliš častý, vyhnite sa kontaktu s chlórovanou vodou – používajte sprchový filter, prednosť dajte sprchovaniu,
  • kožu často premasťujte, používajte špeciálnu kozmetiku – nepoužívajte bežné mydlá (existujú špeciálne mydlá pre ekzematikov),
  • do vody pridávajte špeciálne kúpacie oleje, po kúpeli aj každom umývaní nezabudnite premastiť kožu zvláčňujúcim prostriedkom,
  • pri obliekaní sa vyhnite vlne a umelým materiálom, pre ekzematické deti sú vhodné špeciálne odevy zo 100 % bavlny, ktorá nedráždi a zamedzí poraneniu pokožky škriabaním,
  • na pranie bielizne používajte ekologické nedráždivé pracie prostriedky, dôraz klaďte na dokonalé vyžmýkanie,
  • obmedzte dráždivé potraviny či prísady,
  •  páperové prikrývky a vankúše nahraďte výrobkami z dutého vlákna, ktoré sa dajú prať na viac než 60 °C,
  •  posteľnú bielizeň perte minimálne 1 x za 14 dní, prikrývky a vankúše 1 x za 3 mesiace,
  •  najlepšie všetky lôžkoviny, minimálne však matrace, ktoré sa nedajú prať uzavrite do protiroztočových bariérových poťahov,
  •  z lôžka detí odstráňte plyšové hračky,
  •  pokiaľ je to možné, v celom byte odstráňte koberce, závesy, poťahy,
  •  vysávač voľte s vysokou účinnosťou filtrácie a „bezpečnou“ manipuláciou s nečistotami,
  •  nábytok a podlahy čistite navlhko, aby ste predišli víreniu prachu,
  •  čističky vzduchu používajte samostatne (bez zvlhčovača) s účinným HEPA filtrom,
  •  pri upratovaní by alergik/astmatik nemal byť prítomný, v prípade nutnosti použite ochrannú masku,
  •  z izby alergika odstráňte izbové kvety,
  •  alergikom sa neodporúča chovať akékoľvek zvieratá,
  •  vlhkosť v byte udržujte v rozmedzí 40 – 50 %, pri vyššej vlhkosti vznikajú ideálne podmienky k množeniu roztočov, plesní a ďalších mikroorganizmov, pri nižšej vlhkosti dochádza k vysúšaniu slizníc,
  •  tapety nahraďte maľbou, voľte farby, ktoré neumožňujú zachytávanie alergénov.

NEŠKRIABAŤ

Hlavným príznakom atopického ekzému je výrazné svrbenie poškodenej pokožky. Keď si dieťa rozškriabe ložiská, spôsobuje to mnoho vážnych komplikácií – vírusové a bakteriálne kožné infekcie, ktoré sa môžu roztiahnúť na celé telo.  Čiastočnú úľavu môže priniesť aj priloženie studených obkladov na svrbivé miesto a užitie antihistaminík.

NEBEZPEČNÝ HERPES

Ak máte doma malého atopika, dbajte na to, aby sa k nemu nepribližovali a nebozkávali ho ľudia s herpesom. Herpes môže byť pre dieťa s pokožkou, ktorá je poškodená, až život ohrozujúci. U atopického dieťaťa sa herpes roztiahne po celom tele a útočí na organizmus. Tieto deti končia s herpesom v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Liečba

V liečbe sa používajú antihistaminiká, ktoré potláčajú najmä svrbenie, fototerapia – liečba ultrafialovým žiarením, kúpeľná liečba s klimatoterapiou a neraz je dôležitá aj psychoterapia (hlavne u dospelých ľudí). 

Letné mesiace sú pre deti s atopickým ekzémom najhoršie. Vplyvom tepla(zvýšené potenie), slnka, vonkajších faktorov sa môže zápal kože výrazne zhoršiť. Po kúpaní v akejkoľvek vode by ste mali dieťa dôkladne osprchovať v čistej vlažnej vode a celé telo natrieť krémom na premasťovanie pokožky (emolienciá), ktorý predpíše lekár. Dieťa s atopickým ekzémom by sa malo vyhýbať hrám v piesku, kontaktu so zvieratami, klimatizácií a nevhodným potravinám (aromatické a citrusové ovocie, orechy, morské ryby, kakao, korenené a kyslé jedlá, mlieko a vajcia).