Separačná úzkosť u detí

„To dieťa sa drží iba maminej sukni.“

„Je rozmaznaný, stále si s ním a keď odídeš, tak stále plače!“

Určite ste už počuli takéto alebo podobné vety, ktoré sa týkali vášho batolaťa alebo aj staršieho dieťaťa, ktoré sa vás držalo ako kliešť, keď ste potrebovali súrne odísť a oň sa mala starať opatrovateľka alebo babička.

Je to normálne? Urobila som niekde chybu? Príliš sa mu venujem?

V období od 6. do 18. mesiaca života dieťaťa je takáto reakcia normálna, v priebehu niekoľkých týždňov odznie alebo sa výrazne zmierni. Ak sa separačná úzkosť objaví u detí v predškolskom alebo školskom veku hovoríme o separačnéj úzkostnej poruche.

Čo je separačná úzkosť?

Je úplne normálnym zdravým vývojovým štádiom dieťaťa, kedy si vytvorí pevné citové puto k jednej pre neho najhlavnejšej osobe, u ktorej sa cíti v bezpečí. Problém nastáva, keď dotyčná osoba zmizne z jeho blízkosti. V niektorých prípadoch môže byť reálny problém vôbec sa od dieťaťa pohnúť, lebo ich reakcia býva extrémne silná.

Prečo sa úzkosť objavuje?

Dieťa si myslí, že je len mama alebo otec a keď vás nevidí, znamená to pre neho, že ste odišli, že ste ho opustili. Dieťaťu je jedno či ste v kuchyni, v izbe na poschodí alebo mimo domu. Myslí si, že ste zmizli a urobí všetko preto, aby sa tomu vyhlo. Preto dieťa plače, kričí…

Ako dieťaťu pomôcť prekonať obdobie úzkosti?

1. Ak sa musíte od dieťaťa vzdialiť, je dobré aby vedelo, že odchádzate. Ak budete odchádzať z domu vtedy, keď vás nevidí a znova sa objavovať, dieťa bude neisté a stále v strehu. Vždy sa s ním rozlúčte, aj keď bude nasledovať plač. U dieťaťa týmto spôsobom budujete istotu, že aj keď sa lúčite a odídete, predsa sa vrátite späť.

2. Ak sa u dieťaťa objaví strach z cudzích ľudí (dokonca aj z tých, ktoré pozná), akceptujte to a nenúťte ho do kontaktu s nimi. Je to normálne a samo to prejde. Pomôže mu, ak ho budete brať na miesta, kde je veľa ľudí a môže ich pozorovať.

3. Ak je to možné, neumiestňujte dieťa do starostlivosti jaslí alebo opatrovateľky medzi 6. až 18. mesiacom, kedy sa separačná úzkosť zvykne objavovať. Neopúšťajte dieťa keď je hladné a unavené.

4. Ak chcete dieťa nechať na stráženie príbuzným alebo opatrovateľke, malo by ich spoznávať vo vašej prítomnosti. Musíte spolu stráviť nejaký čas a postupne odchádzať, na kratší čas a potom na dlhší do susednej miestnosti a potom aj na hodinku z bytu.

5. Na rozlúčke s dieťaťom si dajte záležať. Vytvorte si akýsi rituál, počas ktorého sa s dieťaťom milo, láskypne, ale dôkladne rozlúčite. Ostaňte pokojní a uitite ho, že sa vrátite. Môžete mu povedať, ako dlho budete preč, ale tak aby tomu rozumelo, napr. po obede, keď sa vyspinkáš…

6. Vždy dodržte svoje sľuby. Snažte sa vrátiť v čase, ktorý ste oznámili. Toto je spôsob, akým si vaše dieťa buduje istotu, že budete späť a všetko bude OK.

Ovčie kiahne

Ovčie kiahne predstavujú vysoko nákazlivou akútnu chorobu, ktorá je spôsobená vírusom. Jedná sa o DNA vírus, ktorý je príbuzný vírusom, ktoré môžu za ochorenie infekčnou mononukleózou alebo opary.

Najčastejšími obeťami tohto vírusu sú deti od troch do desiatich rokov. U týchto pacientov je priebeh choroby spravidla bezproblémový, avšak u detí v pubertálnom období alebo u dospelých už môžu nastať vážnejšie komplikácie. Vírus ovčích kiahní sa šíri vzduchom (kvapôčková infekcia) alebo priamym kontaktom s nakazeným.

Rizikové faktory ovčích kiahní

Asi najvýznamnejším faktorom je priamy kontakt s osobou, ktorá má ovčie kiahne, alebo s jej oblečením alebo predmety, ktoré svojim dotykom kontaminoval. Najčastejšie ochorejú deti v škôlke alebo v škole, hlavne koncom zimy alebo v jarných mesiacoch, ale ani leto nie je výnimkou.

Nebezpečenstvo tiež predstavuje vyšší vek pacienta. S rastúcim vekom úmerne rastie aj riziko prípadných komplikácií, ktoré toto ochorenie sprevádzajú (meningoencefalitída, pneumónia atď). Najhladší priebeh tejto choroby sa vyskytuje u detí vo veku od troch do desiatich rokov, naopak komplikovaný priebeh je zaznamenávaný u adolescentov, tehotných žien, novorodencov a ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Prevencia ovčích kiahní

Ovčie kiahne sú prenášané priamym kontaktom s infikovanou osobou, vzduchom alebo predmety, ktoré sú kontaminované výlučkami kožných pľuzgierikov. Je potrebné, aby sa pred nákazou, teda izoláciou od nakazených osôb, chránili najmä novorodenci a ľudia, ktorí majú oslabenú imunitu, pretože u nich je priebeh ovčích kiahní veľmi komplikovaný a jej následky môžu byť fatálne.

Účinnou prevenciou pred nákazou ovčími kiahňami je očkovanie. Toto preventívne opatrenie nám dáva 88 percentuálnu istotu, že sa nenakazíte týmto ochorením a takmer stopercentnú ochranu proti akýmkoľvek komplikáciám. Ide o očkovanie nepovinné, ktoré nie je plne hradené zdravotnou poisťovňou. Je zvlášť vhodné u detí so zníženou obranyschopnosťou alebo u niektorých chronicky chorých. Deti, ktoré ovčie kiahne prekonali, už neočkujú, lebo majú vo väčšine prípadov vytvorené dostatočné hladiny protilátok. Očkovať možno deti od roku veku. Niektoré krajiny začali očkovať plošne všetky deti. Očkovanie proti ovčím kiahňam možno podať v kombinovanej očkovacej látke spolu s vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Očkovanie sa vykonáva dvomi dávkami v intervale 1 – 3 mesiace vo veku 1 rok až 12 rokov. Deťom starším ako 12 rokov a dospelým sa obvykle podávajú dve dávky v intervale 1 – 2 mesiacov.

Nebezpečná je nákaza tehotnej 5 dní pred pôrodom a do 2 dni po pôrode. Narodené dieťa môže mať závažné prejavy choroby. Existuje však účinná liečba pomocou virostatických liekov.

Príznaky a prejavy ovčích kiahní

Približne po 2-3 týždňoch od nákazy sa dieťaťu po tele začnú vyhadzovať drobné červené pľuzgiere naplnené tekutinou. Typické sú na krku, za ušami, na tvári, vo vlasoch a postupne sa rozšíria aj inde po tele. Teplota býva zvýšená, začiatok ochorenia sprevádza nechutenstvo. Podobné pľuzgieriky možno nájsť aj v ústnej dutine. Výsyp trvá asi týždeň. Pľuzgierky sa po tele vysievajú po vlnách, takže zároveň nájdeme čerstvé, naplnené belavou tekutinou, ale aj prasknuté, hojace sa chrastičkou. Okolo 10. dňa väčšinou prasknú posledné pľuzgierky a dieťa prestáva byť nákazlivé pre ostatné. Zároveň získa celoživotnú ochranu pred touto nákazou. Vírus však zostáva v jeho tele a za určitých okolností môže, hlavne v starobe, spôsobiť bolestivý „pásový opar“.

Liečba ovčích kiahní

Pretože sú ovčie kiahne vírusového pôvodu, nemožno na ich liečbe použiť antibiotiká.

Pacientovi je doporučované pľuzgieriky natierať tekutým púdrom alebo antiseptickou masťou, ktoré urýchľujú vysychanie vyrážky, zmierňujú svrbenie a bráni ďalšej infekcii. Ak má dieťa zvýšenú teplotu alebo horúčku, podávame zodpovedajúcu dávku paracetamolu. V závislosti od závažnosti ochorenia by dieťa malo byť skôr v pokoji na lôžku. Počas výsevu pľuzgierikov dieťa nekúpeme.

Atopický ekzém

Atopický ekzém je chronické zápalové ochorenie kože, ktoré sa u detí neraz prejaví už v prvom mesiaci života. Najčastejšie na lícach, kde sa objavia začervenané vyrážky, šupiny, pľuzgieriky, prasklinky. Ložisko sa môže vyskytovať aj v kožných záhyboch – na predlaktiach, v lakťových a zákolenných jamkách či v plienkovej oblasti.

Atopický ekzém je prezvesťou, že dieťa bude mať v neskoršom veku alergiu, napríklad alergickú nádchu, potravinovú alergiu alebo astmu, hoci neplatí to vždy.

Príčiny vzniku a vývoja atopického ekzému

1. Genetická predispozícia.

2. Porucha barierovej funkcie kože – za normálnych okoloností je na úrovni kože bariéra z        buniek, ktorá má za úlohu nič len tak nepustiť cez pokožku do organizmu. Keď je porušená stráca sa z kože voda (pokoška sa vysušuje), čo je základný príznam atopického ekzému. Cez poškodenú kožu ľahšie prenikajú alergény, dráždivé látky, baktérie a vírusy.

3. Porucha imunitného systému.

Opatrenia pri atopickom ekzéme

  • kúpeľ má byť vlažný, nie príliš častý, vyhnite sa kontaktu s chlórovanou vodou – používajte sprchový filter, prednosť dajte sprchovaniu,
  • kožu často premasťujte, používajte špeciálnu kozmetiku – nepoužívajte bežné mydlá (existujú špeciálne mydlá pre ekzematikov),
  • do vody pridávajte špeciálne kúpacie oleje, po kúpeli aj každom umývaní nezabudnite premastiť kožu zvláčňujúcim prostriedkom,
  • pri obliekaní sa vyhnite vlne a umelým materiálom, pre ekzematické deti sú vhodné špeciálne odevy zo 100 % bavlny, ktorá nedráždi a zamedzí poraneniu pokožky škriabaním,
  • na pranie bielizne používajte ekologické nedráždivé pracie prostriedky, dôraz klaďte na dokonalé vyžmýkanie,
  • obmedzte dráždivé potraviny či prísady,
  •  páperové prikrývky a vankúše nahraďte výrobkami z dutého vlákna, ktoré sa dajú prať na viac než 60 °C,
  •  posteľnú bielizeň perte minimálne 1 x za 14 dní, prikrývky a vankúše 1 x za 3 mesiace,
  •  najlepšie všetky lôžkoviny, minimálne však matrace, ktoré sa nedajú prať uzavrite do protiroztočových bariérových poťahov,
  •  z lôžka detí odstráňte plyšové hračky,
  •  pokiaľ je to možné, v celom byte odstráňte koberce, závesy, poťahy,
  •  vysávač voľte s vysokou účinnosťou filtrácie a „bezpečnou“ manipuláciou s nečistotami,
  •  nábytok a podlahy čistite navlhko, aby ste predišli víreniu prachu,
  •  čističky vzduchu používajte samostatne (bez zvlhčovača) s účinným HEPA filtrom,
  •  pri upratovaní by alergik/astmatik nemal byť prítomný, v prípade nutnosti použite ochrannú masku,
  •  z izby alergika odstráňte izbové kvety,
  •  alergikom sa neodporúča chovať akékoľvek zvieratá,
  •  vlhkosť v byte udržujte v rozmedzí 40 – 50 %, pri vyššej vlhkosti vznikajú ideálne podmienky k množeniu roztočov, plesní a ďalších mikroorganizmov, pri nižšej vlhkosti dochádza k vysúšaniu slizníc,
  •  tapety nahraďte maľbou, voľte farby, ktoré neumožňujú zachytávanie alergénov.

NEŠKRIABAŤ

Hlavným príznakom atopického ekzému je výrazné svrbenie poškodenej pokožky. Keď si dieťa rozškriabe ložiská, spôsobuje to mnoho vážnych komplikácií – vírusové a bakteriálne kožné infekcie, ktoré sa môžu roztiahnúť na celé telo.  Čiastočnú úľavu môže priniesť aj priloženie studených obkladov na svrbivé miesto a užitie antihistaminík.

NEBEZPEČNÝ HERPES

Ak máte doma malého atopika, dbajte na to, aby sa k nemu nepribližovali a nebozkávali ho ľudia s herpesom. Herpes môže byť pre dieťa s pokožkou, ktorá je poškodená, až život ohrozujúci. U atopického dieťaťa sa herpes roztiahne po celom tele a útočí na organizmus. Tieto deti končia s herpesom v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Liečba

V liečbe sa používajú antihistaminiká, ktoré potláčajú najmä svrbenie, fototerapia – liečba ultrafialovým žiarením, kúpeľná liečba s klimatoterapiou a neraz je dôležitá aj psychoterapia (hlavne u dospelých ľudí). 

Letné mesiace sú pre deti s atopickým ekzémom najhoršie. Vplyvom tepla(zvýšené potenie), slnka, vonkajších faktorov sa môže zápal kože výrazne zhoršiť. Po kúpaní v akejkoľvek vode by ste mali dieťa dôkladne osprchovať v čistej vlažnej vode a celé telo natrieť krémom na premasťovanie pokožky (emolienciá), ktorý predpíše lekár. Dieťa s atopickým ekzémom by sa malo vyhýbať hrám v piesku, kontaktu so zvieratami, klimatizácií a nevhodným potravinám (aromatické a citrusové ovocie, orechy, morské ryby, kakao, korenené a kyslé jedlá, mlieko a vajcia).