Separačná úzkosť u detí

„To dieťa sa drží iba maminej sukni.“

„Je rozmaznaný, stále si s ním a keď odídeš, tak stále plače!“

Určite ste už počuli takéto alebo podobné vety, ktoré sa týkali vášho batolaťa alebo aj staršieho dieťaťa, ktoré sa vás držalo ako kliešť, keď ste potrebovali súrne odísť a oň sa mala starať opatrovateľka alebo babička.

Je to normálne? Urobila som niekde chybu? Príliš sa mu venujem?

V období od 6. do 18. mesiaca života dieťaťa je takáto reakcia normálna, v priebehu niekoľkých týždňov odznie alebo sa výrazne zmierni. Ak sa separačná úzkosť objaví u detí v predškolskom alebo školskom veku hovoríme o separačnéj úzkostnej poruche.

Čo je separačná úzkosť?

Je úplne normálnym zdravým vývojovým štádiom dieťaťa, kedy si vytvorí pevné citové puto k jednej pre neho najhlavnejšej osobe, u ktorej sa cíti v bezpečí. Problém nastáva, keď dotyčná osoba zmizne z jeho blízkosti. V niektorých prípadoch môže byť reálny problém vôbec sa od dieťaťa pohnúť, lebo ich reakcia býva extrémne silná.

Prečo sa úzkosť objavuje?

Dieťa si myslí, že je len mama alebo otec a keď vás nevidí, znamená to pre neho, že ste odišli, že ste ho opustili. Dieťaťu je jedno či ste v kuchyni, v izbe na poschodí alebo mimo domu. Myslí si, že ste zmizli a urobí všetko preto, aby sa tomu vyhlo. Preto dieťa plače, kričí…

Ako dieťaťu pomôcť prekonať obdobie úzkosti?

1. Ak sa musíte od dieťaťa vzdialiť, je dobré aby vedelo, že odchádzate. Ak budete odchádzať z domu vtedy, keď vás nevidí a znova sa objavovať, dieťa bude neisté a stále v strehu. Vždy sa s ním rozlúčte, aj keď bude nasledovať plač. U dieťaťa týmto spôsobom budujete istotu, že aj keď sa lúčite a odídete, predsa sa vrátite späť.

2. Ak sa u dieťaťa objaví strach z cudzích ľudí (dokonca aj z tých, ktoré pozná), akceptujte to a nenúťte ho do kontaktu s nimi. Je to normálne a samo to prejde. Pomôže mu, ak ho budete brať na miesta, kde je veľa ľudí a môže ich pozorovať.

3. Ak je to možné, neumiestňujte dieťa do starostlivosti jaslí alebo opatrovateľky medzi 6. až 18. mesiacom, kedy sa separačná úzkosť zvykne objavovať. Neopúšťajte dieťa keď je hladné a unavené.

4. Ak chcete dieťa nechať na stráženie príbuzným alebo opatrovateľke, malo by ich spoznávať vo vašej prítomnosti. Musíte spolu stráviť nejaký čas a postupne odchádzať, na kratší čas a potom na dlhší do susednej miestnosti a potom aj na hodinku z bytu.

5. Na rozlúčke s dieťaťom si dajte záležať. Vytvorte si akýsi rituál, počas ktorého sa s dieťaťom milo, láskypne, ale dôkladne rozlúčite. Ostaňte pokojní a uitite ho, že sa vrátite. Môžete mu povedať, ako dlho budete preč, ale tak aby tomu rozumelo, napr. po obede, keď sa vyspinkáš…

6. Vždy dodržte svoje sľuby. Snažte sa vrátiť v čase, ktorý ste oznámili. Toto je spôsob, akým si vaše dieťa buduje istotu, že budete späť a všetko bude OK.